Svätý Vavrinec, St. Laurent, Pinot St-Laurent, Sanktlorenztraube
Presný pôvod odrody nie je známy, pôvodne sa predpokladalo, že vznikla mutáciou odrody Rulandské modré. Podľa genetickej analýzy vznikla ako semenáč „burgundských“ odrôd. V každom prípade pochádza z územia dnešného Francúzska, najrozšírenejšia bola v oblasti Alsaska, odkiaľ sa začiatkom 19. storočia začala šíriť cez Švajčiarsko a Nemecko, až sa okolo roku 1900 dostala ku nám do strednej Európy. Dnes je najrozšírenejšia na Morave, v Čechách (v Českej republike je to najrozšírenejšia modrá odroda, v poslednom období mierne na ústupe), v Rakúsku a na Slovensku. Na Slovensku zaberá 5 % plochy všetkých vinohradov, čím sa radí po Frankovke modrej na druhú miesto medzi modrými odrodami. Paradoxne v krajine svojho pôvodu vo Francúzsku sa už nepestuje. Svoj názov odvodzuje od Svätého Vavrinca – bobule tejto odrody sa totiž začínajú sfarbovať okolo 10. augusta, na ktorý pripadá sviatok uvedeného svätého.
Je bujného rastu, so strednou odolnosťou voči mrazu, je suchomilná. Vo vlhkých rokoch sú husté strapce náchylné na hnilobu. Listy má stredne veľké, prevažne trojlaločné. Strapec je hustý s oválnymi bobuľami. Šupky bobúľ sú výrazne silnejšie ako u Rulandského modrého, čim je Svätovavrinecké výrazne odolnejšie voči botrytíde. Je vhodná do ľahších, teplých pôd. Poskytuje vysokú úrodu, avšak plodnosť nie je úplne pravidelná. Všeobecne je možné povedať, že vzhľadom na relatívne nízku pestovateľskú náročnosť a bohaté úrody je to jedna z najpopulárnejších odrôd v stredoeurópskych podmienkach.
Farba je tmavá, sýto červená, prechádza až do tmavorubínovej alebo červenofialovej. Vôňa je ovocná, u mladého vína môže pripomínať vôňu zrelých višní, s postupujúcim zrením pripomína sušené slivky alebo čierne ríbezle. Chuť je zamatová, plná, príjemne trpkastá s harmonickým pomerom kyselín a trieslovín. Má vyšší obsah kyselín, pretože strapce Svätovavrineckého sú husté a ich stredná časť dozrieva pomalšie. Mladé víno okrem vyššieho obsahu kyselín obsahuje aj veľa trieslovín, môže sa preto spočiatku javiť ako hrubé, často sa používa do zmesí s Modrým Portugalom. Aby nadobudlo plnosť a harmóniu, musí sa nechať zrieť v sude a následne vo fľaši. Na Slovensku sa v poslednej dobe čoraz častejšie necháva na niekoľko mesiacov zrieť v malých dubových sudoch typu Bordeaux barrique o obsahu 225 litrov, čo tomuto vínu výrazne svedčí. Už koncom kalendárneho roka sa dá konzumovať ako mladé víno. Ideálne je však aj na archiváciu, fľašovú zrelosť dosahuje v rozpätí 1 až 3 rokov. Výberové vína s prívlastkom sú optimálne v rozpätí od 2 do 6 rokov.
Svätovavrinecké sa ideálne snúbi s divinou, údeným mäsom, či iným tmavým mäsom aj v kombinácii s omáčkami, vhodne doplňuje tiež pikantné, korenené úpravy bravčového, morčacieho, husi alebo kačice. Výnimočne vhodné pre slávnostné príležitosti, údajne neprekonateľné so sviečkovou na smotane, hríbovými jedlami alebo pečenému bažantovi. V studenej kuchyni vynikne v kombinácii so zrelými aromatickými syrmi. Podávame pri teplote 14 až 16 °C.
