Výrazy na etiketách: TICHÉ VÍNA

26. marca 2024

Potom, ako sme v predchádzajúcom článku písali o výrazoch, ktoré umiestňujú vinári na šumivé vína, sa v tomto článku zameriame na pojmy, ktoré môžete nájsť na etiketách tichých vín. Mimochodom, tiché vína nie sú tie, ktoré nerozprávajú, ale tie, ktoré neobsahujú bublinky oxidu uhličitého (CO₂).

DELENIE TICHÝCH VÍN PODĽA OBSAHU CUKRU

suché – vína, v ktorých obsah cukru nie je vyšší ako:
— 4 gramy na liter alebo
— 9 gramov na liter za predpokladu, že obsah celkových kyselín je maximálne 2 gramy menší ako obsah zvyškového cukru. To znamená, že suché víno je aj to, ktoré obsahuje až 9 g/l cukrov, ale zároveň musí obsahovať minimálne 7 g/l kyselín. To platí hlavne pre odrody s vyššou kyselinou, napr. Rizling rýnsky.

polosuché – ak obsah cukru nie je vyšší ako:
— 12 gramov na liter alebo
— 18 gramov na liter za predpokladu, že obsah celkových kyselín je maximálne 10 gramov menší ako obsah zvyškového cukru.

polosladké – víno, ktorého obsah cukru nie je vyšší ako 45 gramov na liter.

sladké – víno obsahuje minimálne 45 gramov na liter cukrov.

DELENIE VÍN PODĽA ZEMEPISNÉHO OZNAČENIA

Na etiketách slovenských vín sa môžete stretnúť s tromi kvalitatívnymi triedami, ktoré sú odvodené od toho, odkiaľ pochádza hrozno, ktoré vinár použije na výrobu vína. Zároveň toto hrozno musí spĺňať určité kvalitatívne a kvantitatívne parametre (cukornatosť, hektárový výnos).

víno bez zemepisného označenia – najnižšia kvalitatívna trieda našich vín (v minulosti označovaná ako stolové víno). Víno bez zemepisného označenia sa označuje iba výrazom „víno“, pričom hrozno, z ktorého bolo víno vyrobené, dosiahlo cukornatosť najmenej 13 °NM.

víno s chráneným zemepisným označením (CHZO) – sa vyrába výlučne z hrozna dopestovaného na vinohradníckych plochách na území Slovenskej republiky. Etiketa týchto vín je označená skratkou CHZO alebo je na nej vyznačené slovné spojenie „slovenské víno, regionálne víno“.

víno s chráneným označením pôvodu (CHOP, resp. DSC) – najvyššia kvalitatívna trieda slovenských vín. Vína tejto kategórie môžu na svojich etiketách niesť názov vinohradníckej oblasti, rajónu, obce alebo honu. Pôvod hrozna musí byť samozrejme iba zo Slovenska, a jeho cukornatosť musí dosiahnuť najmenej 16 °NM (akostné vína), resp. 19 °NM (akostné vína s prívlastkom). Najkvalitnejšie slovenské vína s prívlastkom sa rozdeľujú na:

• kabinetné – víno vyrobené z hrozna v plnej zrelosti, s cukornatosťou najmenej 19 °NM. Obsah alkoholu vo víne je najmenej 9,5 % obj.
  
• neskorý zber – víno vyrobené z hrozna v plnej zrelosti, s cukornatosťou najmenej 21 °NM. Obsah alkoholu vo víne je najmenej 9,5 % obj.
  
• výber z hrozna – víno vyrobené z hrozna v plnej zrelosti, s cukornatosťou najmenej 23 °NM, ktoré sa získa zo starostlivo vyberaných strapcov. Obsah alkoholu vo víne je najmenej 9,5 % obj.
  
• bobuľový výber– víno vyrobené z ručne vyberaných prezretých strapcov hrozna, z ktorých boli ručne odstránené nezrelé a poškodené bobule, s cukornatosťou najmenej 26 °NM. Obsah alkoholu vo víne je najmenej 8 % obj.
  
• hrozienkový výber – víno vyrobené len z ručne vyberaných prezretých bobúľ hrozna, s cukornatosťou najmenej 28 °NM. Obsah alkoholu vo víne je najmenej 8 % obj.
  
• cibébový výber, botrytický výber – víno vyrobené len z ručne vyberaných prezretých bobúľ hrozna zušľachtených účinkom vláknitej huby Botrytis cinerea Persoon, s cukornatosťou najmenej 28 °NM. Obsah alkoholu vo víne je najmenej 8 % obj.
  
• ľadové víno – víno vyrobené z hrozna, ktoré bolo zberané pri teplote –7 °C a nižšej, a hrozno zostalo počas zberu a spracovania zmrznuté a získaný mušt mal cukornatosť najmenej 27 °NM. Obsah alkoholu vo víne je najmenej 6 % obj.
  
• slamové víno – víno vyrobené z dobre vyzretého hrozna, ktoré bolo pred spracovaním skladované na slame alebo rohožiach z rákosia, prípadne sa nechalo visieť na šnúrach najmenej tri mesiace a získaný mušt mal cukornatosť najmenej 27 °NM. Obsah alkoholu vo víne je najmenej 6 % obj.

TICHÉ VÍNA PODĽA VEKU

mladé víno – víno naplnené do fliaš najneskôr do konca kalendárneho roku, v ktorom sa vykonal zber hrozna. Možno ho začať uvádzať do predaja najskôr v prvý novembrový pondelok roku zberu hrozna.

archívne víno – víno uvádzané do predaja najmenej tri roky po roku, v ktorom bolo zozbierané hrozno na jeho výrobu. Tento rok sa výrazom „archívne víno“ môžu označovať vína ročníka 2021 a staršie.