O víne už toho bolo napísané mnoho. IN VINO VERITAS – vo víne je pravda. VINA DANT ANIMOS – víno dodáva odvahu. Aspoň Ovídius to tak cítil. Podľa Pasteura je víno najhygienickejším a najzdravším nápojom. A o víne sa zmieňuje i Starý zákon: VINUM BONUM LAETIFICAT COR HOMINIS, čiže dobré víno rozveseľuje srdce človeka. Áno, reč bude o lahodnom nektáre, ktorý je pre svoje vlastnosti dodnes nazývaný „nápojom bohov“.
Víno sa prelína ľudskou kultúrnou históriou bez ohľadu na náboženstvo, rasu a zemepisný pôvod. Jedni ho oslavovali, iní zatracovali. História najušľachtilejšieho nápoja je zároveň rovnako pestrá a pútavá ako história jeho pestovateľov a ctiteľov. V starom Grécku i Ríme, u Židov a v celej kresťanskej ére patrilo víno ku každodennému životu. V dejinách je víno často nazývané nápojom, ktorý zohral dôležitú rolu nielen pri slávnostných a spoločenských udalostiach, ale mal významné poslanie i v ľudovom lekárstve, kde mu boli mu pripisované dokonca nadprirodzené účinky. V historických písomnostiach sú však zaznamenané i varovania pred následkami nadmerného požívania. Pitie vína odsudzoval Mohamed, Budha alebo Konfucius. Napriek tomu boli, sú a bezpochyby i dlho po nás budú existovať národy, ktoré si bez vína nedokážu predstaviť skutočne ani deň.
Víno. Dnes je už isté, že tento lahodný mok na nás má vďaka svojim vlastnostiam mimoriadny vplyv a vďaka svojmu zloženiu a priaznivému pôsobeniu na náš organizmus ovplyvňuje zároveň i naše zdravie. Hovoríme tu ale o primeranom množstve, pretože každodenná nadmerná konzumácia vína je samozrejme naopak na škodu. Nemenej významný je vplyv konzumácie vína na náš psychický stav. Dobre vieme, ako nás dokáže naladiť napríklad pekný kultúrny zážitok, kedy sa zúčastňujeme na niečom krásnom. Víno v nás po poháriku či dvoch postupne navodzuje pocit upokojenia, pretože stimuluje nervové bunky, ktoré vylučujú serotonín – látku, ktorá vyvoláva v mozgu pocit uvoľnenia a odbúrava strach a úzkosť. A iste netreba pripomínať, že konzumácia vína a všeobecne alkoholu vôbec zvyšuje pôžitky a rovnako schopnosť empatie.
Blahodárny vplyv vína, a to predovšetkým červeného, na naše zdravie je s rozvojom lekárskej vedy stále častejšie potvrdzovaný odbornými štúdiami. Víno má napríklad dobrý vplyv na náš tráviaci systém. Pri bezprostrednom styku vína so žalúdočnou sliznicou alebo tráviacimi žľazami v zažívacom trakte dochádza k účinkom, ktoré majú pozitívny vplyv na trávenie a látkovú výmenu, čo ocenia hlavne ľudia so sklonom k nedostatočnej sekrécii žalúdočných štiav. Okrem toho je víno bohaté na minerálne látky. Tu je dôkaz: viete, že zo štrnástich esenciálnych prvkov potrebných pre ľudský organizmus sa ich v hroznovej šťave nachádza trinásť? Zaujímavá je rovnako informácia, že národy juhovýchodnej Ázie používajú od nepamäti proti zápalom a artérioskleróze takzvaný kojon-kon, veľmi účinnú látku, ktorá obsahuje rovnako ako vínna réva resveratrol.
Záverom sa dá konštatovať, že alkohol a víno v malom množstve pôsobí na ľudský organizmus priaznivo. Víno však, na rozdiel od iných druhov alkoholu, obsahuje i iné zdraviu prospešné látky. Avšak pozor – samotná konzumácia vína nie je všeliekom! Dajte si k večeri jeden pohárik červeného, rozhodne tým nič nepokazíte a svojmu zdraviu naopak prospejete. Ale stále platí zásada „všetko s mierou“. Víno pijeme, aby sme sa povzniesli a nie upadli 🙂
