Hlavná stránka Články O víne

Kategorizácia vín

Chcete vedieť, čo znamenajú všetky tie údaje na etikete Vášho obľúbeného vínka? Prinášame Vám detailné rozdelenie slovenských tichých a šumivých vín do jednotlivých kategórií podľa kvality a pôvodu hrozna, podľa obsahu zvyškového cukru vo víne. Informácie o kategorizácii zahraničných vín nájdete v časti Cestujeme za vínom. Všetky údaje vychádzajú zo zákona 313/2009 o vinohradníctve a vinárstve a podľa Nariadenia rady ES o spoločnej organizácii trhu s vínom. Obidva dokumenty si môžete stiahnuť tu:

Zákon 313/2009 o vinohradníctve a vinárstve
Nariadenie rady ES 479/2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom


TICHÉ VÍNA

rozdelenie tichých vín podľa obsahu zvyškového cukru

  • suché – vína, v ktorých obsah cukru nie je vyšší ako:
    — 4 gramy na liter alebo
    — 9 gramov na liter za predpokladu, že obsah celkových kyselín je maximálne 2 gramy menší ako obsah zvyškového cukru. To znamená, že suché víno je aj to, ktoré obsahuje až 9 g/l cukrov, ale zároveň musí obsahovať minimálne 7 g/l kyselín. To platí hlavne pre odrody s vyššou kyselinou, napr. Rizling rýnsky.
  • polosuché – ak obsah cukru nie je vyšší ako:
    — 12 gramov na liter alebo
    — 18 gramov na liter za predpokladu, že obsah celkových kyselín je maximálne 10 gramov menší ako obsah zvyškového cukru.
  • polosladké – víno, ktorého obsah cukru nie je vyšší ako 45 gramov na liter.
  • sladké – víno obsahuje minimálne 45 gramov na liter cukrov.

rozdelenie tichých vín podľa zemepisného označenia

Na etiketách slovenských vín sa môžete stretnúť s tromi kvalitatívnymi triedami, ktoré sú odvodené od toho, odkiaľ pochádza hrozno, ktoré vinár použije na výrobu vína. Zároveň toto hrozno musí spĺňať určité kvalitatívne a kvantitatívne parametre (cukornatosť, hektárový výnos).

víno bez zemepisného označenia – najnižšia kvalitatívna trieda našich vín (v minulosti označovaná ako stolové víno). Víno bez zemepisného označenia sa označuje iba výrazom „víno“, pričom hrozno, z ktorého bolo víno vyrobené, dosiahlo cukornatosť najmenej 13 °NM.

víno s chráneným zemepisným označením (CHZO) – sa vyrába výlučne z hrozna dopestovaného na vinohradníckych plochách na území Slovenskej republiky. Etiketa týchto vín je označená skratkou CHZO alebo je na nej vyznačené slovné spojenie „slovenské víno, regionálne víno“.

víno s chráneným označením pôvodu (CHOP, resp. DSC) – najvyššia kvalitatívna trieda slovenských vín. Vína tejto kategórie môžu na svojich etiketách niesť názov vinohradníckej oblasti, rajónu, obce alebo honu. Pôvod hrozna musí byť samozrejme iba zo Slovenska, a jeho cukornatosť musí dosiahnuť najmenej 16 °NM (akostné vína), resp. 19 °NM (akostné vína s prívlastkom). Najkvalitnejšie slovenské vína s prívlastkom sa rozdeľujú na:

  • kabinetné – víno vyrobené z hrozna v plnej zrelosti, s cukornatosťou najmenej 19 °NM. Obsah alkoholu vo víne je najmenej 9,5 % obj.
  • neskorý zber – víno vyrobené z hrozna v plnej zrelosti, s cukornatosťou najmenej 21 °NM. Obsah alkoholu vo víne je najmenej 9,5 % obj.
  • výber z hrozna – víno vyrobené z hrozna v plnej zrelosti, s cukornatosťou najmenej 23 °NM, ktoré sa získa zo starostlivo vyberaných strapcov. Obsah alkoholu vo víne je najmenej 9,5 % obj.
  • bobuľový výber– víno vyrobené z ručne vyberaných prezretých strapcov hrozna, z ktorých boli ručne odstránené nezrelé a poškodené bobule, s cukornatosťou najmenej 26 °NM. Obsah alkoholu vo víne je najmenej 8 % obj.
  • hrozienkový výber – víno vyrobené len z ručne vyberaných prezretých bobúľ hrozna, s cukornatosťou najmenej 28 °NM. Obsah alkoholu vo víne je najmenej 8 % obj.
  • cibébový výber, botrytický výber – víno vyrobené len z ručne vyberaných prezretých bobúľ hrozna zušľachtených účinkom vláknitej huby Botrytis cinerea Persoon, s cukornatosťou najmenej 28 °NM. Obsah alkoholu vo víne je najmenej 8 % obj.
  • ľadové víno – víno vyrobené z hrozna, ktoré bolo zberané pri teplote –7 °C a nižšej, a hrozno zostalo počas zberu a spracovania zmrznuté a získaný mušt mal cukornatosť najmenej 27 °NM. Obsah alkoholu vo víne je najmenej 6 % obj.
  • slamové víno – víno vyrobené z dobre vyzretého hrozna, ktoré bolo pred spracovaním skladované na slame alebo rohožiach z rákosia, prípadne sa nechalo visieť na šnúrach najmenej tri mesiace a získaný mušt mal cukornatosť najmenej 27 °NM. Obsah alkoholu vo víne je najmenej 6 % obj.

tiché vína podľa veku

mladé víno – víno naplnené do fliaš najneskôr do konca kalendárneho roku, v ktorom sa vykonal zber hrozna. Možno ho začať uvádzať do predaja najskôr v prvý novembrový pondelok roku zberu hrozna.

archívne víno – víno uvádzané do predaja najmenej tri roky po roku, v ktorom bolo zozbierané hrozno na jeho výrobu.

ŠUMIVÉ VÍNA

rozdelenie šumivých vín podľa obsahu zvyškového cukru

  • brut nature, dosage zéro – šumivé víno s týmto označením je najsuchšie, obsahuje menej ako 3 gramy cukru na liter; výrazy brut nature, dosage zéro môžu byť použité iba pre vína, do ktorých po druhotnom kvasení nebol pridaný žiaden cukor.
  • extra brut – šumivé víno obsahuje 0 až 6 gramov cukru na liter.
  • brut – obsah cukru v šumivom víne je nižší ako 12 gramov na liter.
  • extra dry, extra suché – sekt s týmto označením obsahuje 12 až 17 gramov cukru na liter.
  • dry, sec, suché – šumivé víno obsahuje 17 až 32 gramov cukru na liter.
  • demi-sec, medium dry, polosuché, polosladké – sekt obsahuje 32 až 50 gramov cukru na liter.
  • doux, sweet, sladké – najsladší typ šumivých vín, ktorého obsah cukru je vyšší ako 50 gramov na liter.

šumivé vína podľa pôvodu hrozna

Pri slovenských šumivých vínach sa môžeme stretnúť s výrazmi sekt vinohradníckej oblasti a sekt V. O., ako aj so zaujímavým pojmom pestovateľský sekt. A kedy tieto pojmy môže vinár umiestniť na etikety svojich sektov?

sekt vinohradníckej oblasti a sekt V. O. možno použiť len na označenie akostného šumivého vína, ak hrozno, mušt alebo víno použité na jeho výrobu pochádzajú z tej istej alebo bezprostredne susediacej vinohradníckej oblasti.

pestovateľský sekt možno použiť len na označenie akostného šumivého vína, ak hrozno, mušt alebo víno použité na jeho výrobu pochádzajú priamo z vinohradu výrobcu.

šumivé vína podľa spôsobu výroby

Poznáme dva základné spôsoby výroby šumivých vín. Tou jednoduchšou metódou je tzv. metóda CHARMAT, pri ktorej kvasenie prebieha vo veľkých nerezových tankoch. Je to lacnejšia forma výroby šumivých vín, ktorá je časovo menej náročná. Naopak pri TRADIČNEJ METÓDE (Methode Traditionelle) prebieha kvasenie priamo v sklenenej fľaši. Touto metódou sa vyrábajú sekty tej najvyššej kvality (aj klasické francúzske šumivé vína z oblasti Champagne). Sekty vznikajúce tradičnou metódou sa vyznačujú biskvitovými tónmi a jemnejším perlením.

#tiché víno#šumivé víno