Burgundské šedé, Šedý burgund, Pinot gris, Pinot grigio, Ruländer, Klevner, Graue Burgunder, Piros kisburgundi, Sziirkebárát.
Jeho pôvod siaha k rodine odrôd Rulandského vo Francúzsku. Vznikla pupencovou mutáciou Rulandského modrého pravdepodobne v Burgundsku a odtiaľto sa rozšírilo po celom Francúzsku, najmä do oblasti Champagne. Do strednej Európy sa táto odroda dostala v 14. storočí spoločne s Rulandským modrým. Svoj slovenský názov odvodzuje od nemeckého obchodníka Johanna Segera Rulanda, ktorý odrodu rozširoval v Nemecku okolo roku 1711. V súčasnosti je táto odroda rozšírená do celej Európy, pestuje sa dokonca aj na Novom Zélande. Najznámejší slovenský „klevner“ dozrieva v Radošine, údajne sa pred vyše päťdesiatimi rokmi podával aj na svadbe britskej kráľovnej Alžbety II.
Je stredného rastu a má redšie olistenie. Odolnosť voči mrazu je dobrá, podobne má dobrú odolnosť aj voči suchu. Listy sú stredne veľké, trojlaločné, slabo vykrajované. Strapec je malý, pevný, menšie bobule majú tenkú modrosivú šupku. Rulandské šedé nie je príliš spoľahlivá odroda z hľadiska pravidelnosti úrody. V porovnaní s Rulandským bielym zreje o niečo skôr a zvykne mať menej kyselín najmä v teplejších ročníkoch. Ak má byť víno naozaj kvalitné, malo by hrozno dosiahnuť cukornatosť aspoň 18 °NM. Strapce sa nesmú nechať dlho nakvasovať, v opačnom prípade sa vylúhuje priveľa farbiva a víno získa vysokú ružovkastú farbu. Najlepšie sa mu darí v Alsasku vo Francúzsku, kde sa pestuje na 7 % celkovej plochy vinohradov, ale aj v oblasti Burgenland u našich rakúskych susedov, kde býva často napadnuté ušľachtilou plesňou Botrytis cinerea, ktorá umožňuje vyrobiť vína neskorého zberu s výnimočnou kvalitou, podobne je tomu aj v Bádensku, resp. v oblasti Murfatlar na Kryme. Tieto neskoré zbery majú vysoký obsah cukru.
Farba vína je zlato-žltá, niekedy vyššia, vôňa jemná odrodová až neutrálna. Chuť je plná, korenistá a extraktívna, často so zvyškovým cukrom, siahajúca až do chlebových tónov, pripomínajúcich tokajské výbery. Z tohto dôvodu sa pre Rulandské šedé v Alsasku smie používať synonymum Tokayer. Mladšie vína niekedy vykazujú vyššiu kyslosť. Výbery bývajú naopak jemné s vysokým zvyškovým cukrom. Nenapodobiteľný charakter z neho robí ozajstný skvost medzi bielymi vínami. Je to víno mimoriadne populárne, vyhľadávané labužníkmi pre nevšedný pôžitok z jeho konzumácie. Je silné a ohnivé, ale súčasne harmonické, dokáže spojiť charakteristickú chuť a vôňu s vyšším obsahom alkoholu. Zrením v sude alebo vo fľaši sa jeho vlastnosti ďalej zušľachťujú. Pri dosiahnutej fľašovej zrelosti sa stáva až koňakovým. Akostné vína sa pijú v rozpätí 2 až 4 rokov. Vína s prívlastkom nechávame zrieť vo fľaši 3 až 8 rokov.
Rulandské šedé sa hodí k sýtym polievkam alebo k hydine. Sladšie víno sa hodí k dezertom, ovocným pohárom, alebo len tak pre príjemné chvíle bezstarostného oddychu a pohody. Podávame pri teplote 8 až 11 °C.
