Vedci sa domnievajú, že VITIS VINIFERA, to znamená vinič hroznorodý pochádza z údolia riek Eufrat a Tigris, kde sa už pred tisíckami rokov vyrábalo hroznové víno. Trvalo veľmi dlho, kým sa vinič rozšíril po celom svete. Egyptológovia dokonca objavili v hrobkách faraónov semená viniča hroznorodého a z chrámových vyobrazení zisťujú, že už pred viac ako 3 500 rokmi pred našim letopočtom pestovali Egypťania kultúrne vínnu révu a vyrábali z jej hrozien vzácny nápoj, ktorý smeli piť len členovia faraónskych dynastií.
Gréci pestovali a starali sa o vinič podobne ako Egypťania. Víno si ctili ako „dar bohov“. Pili ho málo a riedili ho vodou. Len ku koncu stolovania si nechali naliať pohár čistého neriedeného vína. Treba spomenúť, že už tam začalo remeslo degustátora. Gréci totiž ako prví začali porovnávať kvalitu a chuť vody z rôznych prameňov.
Rimania sa výraznou mierou pričinili o rozmach vinohradníctva a vinárstva nielen v Európe, ale aj v Afrike. Pri rozširovaní rímskej ríše sa zároveň rozširovala aj vínna réva. Práve im vďačíme za vinice v povodiach Dunaja a Rýnu. Rimania zakladali vinohrady iba na tých najvhodnejších miestach. Pri svojich dobyvačných cestách zakladali vinohrady v Gálii, na Pyrenejskom ostrove, v severnej Afrike na území dnešného Maroka, v Alžírsku a Tunisku.
Na Slovensku sa začali pestovať ušľachtilé odrody viniča vďaka Rimanom. Slovania pri príchode na naše územie už objavili rodiace vinohrady. V roku 892 kráľ Svätopluk zaslal priesady viniča do Prahy vojvodovi Bořivojovi a Ľudmile. Táto ich nechala vysadiť v okolí Mělníka. Tieto vinice dodnes existujú. Vpádom Tatárov bola väčšia časť vinohradov pod Malými Karpatami zničená. Aby sa znovu pozviechali zničení vinohradníci, uhorský kráľ Ondrej III. dal Bratislave veľké privilégiá, v ktorých spomína podporu zakladania nových viníc a oslobodzuje majiteľov viníc od platenia daní.
