V Afrike nastal veľký rozvoj vinohradníctva a vinárstva až príchodom vysťahovalcov najmä z Francúzska, ktorí tam začali pestovať vinič a vyrábať víno. Od 18. storočia tam vznikali vinárske závody, v ktorých sa ešte dodnes vyrábajú niektoré veľmi kvalitné vína.
V Amerike vznikli prvé vihohrady okolo roku 1520. Španielski dobyvatelia ich vysádzali najmä v Mexiku, Argentíne, Chile a Peru. Španieli v Amerike pestovali európsku révu Vitis vinifera, ale na väčšine miest nachádzali pôvodný vinič rodu Vitis labrusca, ktorého víno sa vyznačuje osobitnou príchuťou, takzvanou líščinou. Európske odrody viniča sa rozšírili najmä v Kalifornii. V ostatných oblastiach Ameriky sa až donedávna pestoval vinič Vitis labrusca. Na konci 19. storočia už mala Kalifornia tak vyspelé vinárstvo, že začala konkurovať európskym, najmä francúzskym vínam. Sľubný rozvoj vinárstva v USA zabrzdila prohibícia. Opätovný rozvoj vinárstva najmä v Kalifornii nastal po druhej svetovej vojne a v posledných desaťročiach, keď boli zavedené prísnejšie zákony o výrobe a spracovaní vína, čím sa začali vyrábať kvalitnejšie vína schopné konkurencie.
Do Austrálie bol prvý vinič dovezený okolo roku 1800 a veľmi rýchlo sa potom rozšíril takmer do všetkých oblastí Austrálie a Nového Zélandu. Vinič na územie protinožcov dopravili britskí osadníci. Následne ďalší európski migranti, najmä z Nemecka, Francúzska a Talianska, zohrali kľúčovú úlohu pri zakladaní viníc a zlepšovaní vinárskych techník. V prvej polovici 20. storočia sa austrálske vinárstvo sústredilo najmä na produkciu fortifikovaných vín (ako portské a sherry), ktoré boli populárne na domácom trhu. V 70. rokoch 20. storočia došlo k prechodu na výrobu suchých vín, keď sa začali uplatňovať moderné enologické postupy. Odvtedy sa austrálske vinárstvo vyvinulo na svetovú úroveň, a dnes je krajina jedným z najväčších exportérov vína.
