Dejiny pestovania viniča v tokajskej oblasti siahajú až do obdobia Keltov, no ešte na začiatku 17. storočia boli vína z tejto oblasti považované za vína priemernej kvality. Výroba tokajského vína sa v skutočnosti začala až v rokoch 1650 až 1665 po zistení scibébovatenia bobúľ vo vinohradoch. Na základe toho, bol v roku 1665 vydaný zákon, ktorým sa nariaďoval zber cibéb na výrobu tokajských vín, čím sa výroba klasických tokajských vín rozšírila na výrobu lahodnejších tokajských vín.
V roku 1893 bol vydaný prvý zákon na ochranu tokajských vín, ktorým bolo zakázané falšovanie tokajského vína. Tokajská oblasť nebola však presne vymedzená a zahrňovala 21 miest pestovania viniča. Zákon, v ktorom boli menovite uvedené mestá a dediny patriace do tokajskej oblasti, bol vydaný 17. decembra 1908 a v jeho XLVII. článku je uvedených už 31 miest a dedín, teda o 10 viac ako v roku 1893, z nich na Slovensku sa nachádzajú dnes Viničky, Malá Tŕňa a časť Slovenského Nového mesta (Satoraljaujhely).
A prečo sa Tokaj volá Tokaj? Vysvetlení dnes máme niekoľko. Prvou je pomenovanie oblasti podľa vrchu Tokaji-hegy (515 m) a pod ním ležiaceho mesta Tokaj na sútoku riek Tisy a Bodrogu. Maďarské pomenovanie tejto oblasti je Tokaj-Hegyalja (Tokaj-Podvršie). Druhá možnosť pomenovania tejto oblasti vychádza z územia severne od dediny Cejkov, kde sa nachádzajú Tokajský vrch, Tokajské vrchy a areál Za tokajom (katastrálne mapy Cejkova z roku 1904). Posledne uvedené by potvrdzoval aj údaj z knihy Z. Halásza Das Buch von Ungarwein z roku 1958, kde je udaná výška vrchu Tokaj 346 m.n.m.
Zákon z roku 1908 bol plne uznávaný maďarskými úradmi až do roku 1958. Mnoho vinohradov na slovenskom území totiž patrilo cirkevným úradom a maďarským štátnym občanom, ktorí úrodu hrozna z tohto územia speňažovali po prevezení do Maďarska vo forme tokajských vín. V rokoch 1939 až 1945 bola celá časť tokajskej oblasti na území Slovenska pod správou Maďarska.
Na základe výskumov Štátnej výskumnej stanice v Malej Tŕni, ktorá vznikla v roku 1924 a sledovala vhodnosť odrôd pre tokajskú oblasť, určovala nové vhodné viničné trate a sledovala klimatické a pôdne podmienky v slovenskej časti tokajskej oblasti, v roku 1959 nadobudol platnosť zákon o rozvoji tokajskej vinohradníckej oblasti na Slovensku (zákon NR SR č. 4/59). K tomuto zákonu bola vydaná vyhláška Povereníctva pôdohospodárstva a lesného hospodárstva č. 79, ktorou sa určovali miesta a hony, na ktorých sa môže pestovať hrozno na výrobu tokajských vín. Celková plocha vinohradov v tokajskej oblasti na Slovensku bola 703,10 ha. Podobne v Maďarsku bolo vydané spoločné nariadenie ministra poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu č. 2 o vykonaní nariadenia s mocou zákona č. 23 z roku 1959 o hospodárení s ovocím a zeleninou.
Slovenský Tokaj sa nachádza na juhovýchode krajiny, v obciach Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky. Oblasť sa rozprestiera na 907 hektároch registrovaných viníc. Tokajské víno patrí medzi výrobky s chráneným označením pôvodu (CHOP), čo zaručuje jeho autentickosť a kvalitu.
O tom, že kvalita slovenských tokajských vín bola už v minulosti na vysokej úrovni, potvrdzujú najmä tieto skutočnosti:
Kvalitatívne parametre našich tokajských vín sú v porovnaní s maďarskými podobné, ale slovenské vína sú často bohatšie na kyseliny, čo im dodáva sviežejší a dlhší chuťový profil. Menší objem produkcie na Slovensku znamená, že slovenské tokajské vína sú vzácnejšie a často exkluzívnejšie.
Výroba tokajských vín je založená na pomalej oxidácii počas zrenia v malých, plných, drevených súdkoch. Tokajské pivnice sú vysekané do sopečného tufu, čo zabezpečuje stálu teplotu a vlhkosť. Pleseň Cladosporium cellare, ktorá sa prirodzene nachádza v pivniciach, pomáha pri zrení a vytvára jedinečný charakter vín. Po dozretí sa tokajské vína fľašujú a môžu sa archivovať desiatky až stovky rokov – majú obrovský archivačný potenciál.
