Chyby a vady vína
Víno je citlivý produkt, ktorý môže byť ovplyvnený rôznymi faktormi počas výroby, skladovania a podávania. Chyby a vady vína môžu výrazne znížiť jeho kvalitu a pôžitok z degustácie. Zatiaľ čo chyby vína sú menšie nedostatky, ktoré nie vždy úplne znehodnocujú víno, vady vína sú závažné defekty, ktoré víno robia nepitným alebo nepríjemným na konzumáciu.
Najčastejšie chyby vína
- nízka alebo vysoká kyslosť – ak je kyslosť príliš nízka, víno pôsobí mdlo a bez života, naopak príliš vysoká kyslosť môže byť ostrá a nepríjemná.
- prílišná sladkosť alebo suchosť – nevyvážený obsah cukru môže negatívne ovplyvniť celkový dojem.
- drevený alebo príliš dubový tón – pri nadmernom zrení v sudoch môže víno stratiť ovocný charakter.
- oxidatívne tóny – jemné oxidatívne tóny môžu byť v niektorých vínach prijateľné, no ak sú príliš výrazné, môžu naznačovať chybu.
- jemná sírová aróma – mierne sírové tóny môžu byť normálne, no ak sú príliš výrazné, naznačujú nesprávne dávkovanie oxidu siričitého.
- neprirodzené farby – príliš tmavé alebo vyblednuté farby môžu naznačovať nesprávne skladovanie alebo chyby vo výrobe.
- nevyvážené taníny – príliš drsné taníny môžu spôsobiť nepríjemnú trpkosť.
- nevhodná teplota podávania – ak je víno príliš studené alebo príliš teplé, môže ovplyvniť jeho chuť a vôňu.
Najčastejšie vady vína
- korková pachuť (TCA) – spôsobená kontaminovaným korkom, prejavuje sa vôňou mokrého kartónu, plesne alebo zatuchliny.
- oxidácia – víno je vystavené nadmernému kontaktu s kyslíkom, čo spôsobuje mdlú farbu, nepríjemnú vôňu sherry a únavnú chuť.
- octová pachuť (prchavá kyslosť) – dôsledok kontaminácie baktériami Acetobacter, víno zapácha po octe a má ostrú chuť.
- sírovodíkové zlúčeniny – spôsobené nedostatkom kyslíka počas fermentácie, prejavujú sa zápachom po skazených vajciach alebo síre.
- brettanomyces („Brett“) – kvasinka, ktorá spôsobuje arómu kože, konského sedla, farmy či potuchliny.
- zvyškové kvasenie – ak sa vo fľaši začnú znovu množiť kvasinky, môže dôjsť k nechcenej perlivosti alebo zakaleniu vína.
- oxid siričitý (SO₂) – nadmerné množstvo môže spôsobiť dráždivý zápach spálených zápaliek.
- mliečne tóny – spôsobené kontamináciou baktériami mliečneho kvasenia, ktoré produkujú diacetyl (maslová aróma).
- acetónový zápach – naznačuje prítomnosť etylacetátu, ktorý sa tvorí pri nezvládnutej fermentácii.
- plesnivé tóny – víno môže mať nepríjemnú arómu plesne v dôsledku kontaminácie sudov alebo nesprávneho skladovania.
- zápach po hnijúcej kapuste – indikátor prítomnosti sírových zlúčenín, ako sú merkaptány.
- mikrobiálna kontaminácia – víno môže obsahovať baktérie alebo nežiaduce kvasinky, ktoré menia jeho chuť a vôňu.
Ako predísť chybám a vadám vína?
- správne skladovanie – víno by malo byť uložené pri konštantnej teplote (okolo 12 – 15 °C) a v správnej vlhkosti.
- kvalitné uzávery – výber správneho korku alebo alternatívnych uzáverov môže minimalizovať riziko korkovej vady.
- kontrola mikrobiológie – vinári musia dbať na hygienu pri výrobe a skladovaní vína.
- optimálne dávkovanie síry – oxid siričitý je dôležitý konzervačný prostriedok, no jeho množstvo musí byť správne vyvážené.
- ochrana pred oxidáciou – používanie inertných plynov a správne uzatváranie fliaš môže predísť oxidácii.
- správne podávanie vín – víno treba servírovať pri ideálnej teplote a v správnych pohároch, aby sa eliminovali negatívne vplyvy.
Chyby a vady vína môžu ovplyvniť jeho kvalitu a pôžitok z pitia. Niektoré chyby sú len drobné a dajú sa eliminovať správnym podávaním či dekantáciou, zatiaľ čo vážne vady robia víno nepitným.
