Hovorí sa, že piť treba to víno, ktoré Vám chutí. Ale ako sa dopracovať k tomu, aby ste našli svoje obľúbené víno? Pri hľadaní je dobré zamerať sa na 5 hlavných charakteristík vína. Je dobré ich poznať, aby ste vínu porozumeli a našli si to svoje obľúbené.
Sladkosť udáva množstvo zvyškového cukru vo víne, ktoré v ňom zostalo po prekvasení muštu. Takže, keď ľudia hovoria, že uprednostňujú „suché víno“, znamená to, že majú radi vína bez zvyškového cukru. Pri hľadaní „dobrého“ vína však neexistuje žiadna priama súvislosť medzi suchými a sladkými vínami a ich kvalitou. Určite neplatí, že suchšie vína bez cukru sú kvalitnejšie, ako vína sladké. Veď napr. sladké tokajské výbery patria k tým najkvalitnejším a najvzácnejším vínam.
Kyslosť je jedna z najdôležitejších charakteristík vína. Kyslosť vína závisí od množstva prírodných organických kyselín. Tie prispievajú k tomu, že vína sú svieže a vydržia v optimálnej kondícii aj niekoľko rokov. Ak chcete spoznať rozdiel v kyslosti vín, tak odporúčam porovnať suchý Rizling rýnsky (obsahuje viac kyselín) a suchý Müller-Thurgau (obsahuje menej kyselín).
Skvelým cvičením na pochopenie účinku tanínov je trik s vrecúškom z čierneho čaju. Ak chcete zistiť ako chutí tanín, uvarte si čierny čaj bez cukru. Po krátkom vyluhovaní vrecúška vo vode, vrecúško vyberte a položte si ho na jazyk (pozor, aby vrecúško nebolo horúce!). Tá trpká, horká chuť, ktorá Vám zviera jazyk, tú spôsobujú taníny. Vyšší obsah tanínov nájdete v červených vínach, kde zabraňujú oxidácii a umožňujú vínu dlhodobé zrenie.
Alkohol je výsledkom kvasenia hroznového muštu. Počas kvasenia sa cukor premieňa na alkohol a oxid uhličitý. Jednoducho platí rovnica, čím viac cukru v hrozne = vyšší obsah alkoholu vo víne, samozrejme za predpokladu, že všetok cukor kvasinky spapajú. To vysvetľuje, prečo vína s vysokým obsahom alkoholu pochádzajú z teplejších oblastí. Ľahšie biele vína majú obsah alkoholu nižší, v porovnaní s ťažšími červenými vínami, ktoré nás vďaka alkoholu niekedy môžu až páliť na jazyku. Nižšia alebo vyššia hladina alkoholu vo víne, však nie je znakom kvality vína.
Áno, aj víno má svoje telo. Zvyškový cukor, kyseliny, taníny a alkohol vo vzájomnej symbióze nám určujú aké telo má víno, tzn. aká je plnosť vína. Podľa obsahu jednotlivých základných zložiek delíme vína na ľahké, stredné alebo plné. Ľahšie vína sú napr. naše mladé biele vína a ťažšie, plné vína sú napr. červené vína, ktoré vyzrievali v dubových sudoch.
Teoretické základy na tému, čo vo víne hľadať, máme za sebou. Ak však chcete objaviť to „svoje najlepšie víno“ odporúčam Vám navštíviť niektoré z vinárskych podujatí, kde môžete na jednom mieste, v jeden deň ochutnať veľké množstvo vín. Zistíte, či Vám chutí ľahké biele, ťažšie červené, suché či sladšie, menej kyslé či kyslejšie. Každý z nás má totižto iné chuťové preferencie a preto neexistuje univerzálna odpoveď na otázku, ktoré víno je „dobré“. Jednoducho, na to musí prísť každý z nás sám.
