„Prečo sa obťažovať skúšaním rôznych vín, keď všetky chutia rovnako?“ – to je pre väčšinu začiatočníkov celkom úprimná otázka. Nebojte sa, každý niekde začína. Akonáhle sa však do problematiky vína ponoríte hlbšie, objavíte čo víno ponúka, začnete chápať všetky zjavné a jemné rozdiely vo vínach. Snaha nášho portálu je, aby bolo víno príjemné pre všetkých – preto sme zostavili tohto jednoduchého sprievodcu, ako pristupovať k ochutnávaniu červených vín, ako aj to čo vo víne máte hľadať.
Na víne je krásne to, že prirodzene obsahuje stovky rôznych aróm (alebo vôní). Tie pochádzajú z molekúl, ktoré sa nachádzajú v hrozne a vo víne uvoľňujú svoj aromatický charakter. Väčšina z týchto aróm sa nachádza v dobre známom ovocí, kvetoch a iných aromatických látkach v prírode.
Červené víno vonia inak ako biele. Jeho vôňa pripomína červené a čierne ovocie. Počas výroby vína však môže použitie dubových sudov pridať svoje vlastné arómy. Aj v rámci červených vín sa s každou odrodou spájajú špecifické arómy.
Aby sme vínu porozumeli, snažíme sa predstaviť si, čo nám pripomínajú vône, ktoré cítime v pohári. Takže, keď povieme, že víno vonia ako jahoda, znamená to, že nám to pripomína jahody, nie že by sa pri výrobe vína používali jahody alebo jahodová aróma.
Takmer všetky červené vína voňajú po nejakom druhu červeného ovocia, zvyčajne jahody, čerešne, višne alebo maliny. Napríklad Alibernet alebo Rulandské modré voňajú intenzívnejšie po čerešniach. Mladé Svätovavrinecké nám zase môže pripomínať vôňu zrelých višní.
Vôňa čierneho ovocia nie je typická pre každé červené víno. V kategórii čierne ovocie uvažujeme o čučoriedke, černici, čiernej ríbezli, čiernej moruši a tmavej slivke. Charakteristickou arómou odrody Cabernet Sauvignon je zvyčajne čierna ríbezľa, v Merlote môžete objaviť slivku.
Kvetinové arómy reprezentujú jemné vína. Pri degustácii červených vín často cítiť fialku, orgován, ružu a levanduľu. Rulandské modré je odroda, ktorá často vyjadruje tieto kvetinové arómy.
Ovocie a kvety niekedy nie sú jediné, čo cítite. Ak má víno svieži charakter, pripomína vôňu čerstvo pokosenej trávy a papriky. Nie všetky odrody majú túto charakteristiku. Najviac sa vyskytuje vo vínach z odrôd Cabernet Sauvignon a Váh.
Veľmi často v červených vínach nájdete vôňu klinčekov, muškátového orieška, vanilky, cédra. Predstavte si ich ako sladkú esenciu. Sú výsledkom vplyvu dubových sudov a dodávajú vínu na komplexnosti a kvalite.
Ako víno starne, arómy, ktoré má, sa budú pomaly vyvíjať. Postupom času začnete cítiť hlbšie, „ťažšie“ arómy, ako je koža a zem, ako aj sušené ovocie, sušené figy alebo sušené slivky. Tieto arómy cítiť už v dvojročných vínach, no s vekom sú čoraz intenzívnejšie.
Ak chcete dokončiť degustáciu vína, musíte presunúť svoju pozornosť na ústa. Vo vínach sú štyri hlavné prvky chuti. Takmer všetky červené vína sa však považujú za suché, takže sa na cukor a sladké chute príliš nezameriavajte. Ďalšie tri sú trpkosť, kyslosť a telo.
Pocit trpkosti je hlavným rozdielom medzi bielym a červeným vínom. Trpkosť spôsobujú triesloviny, mimochodom sú to zdraviu prospešné antioxidanty. Víno s nižším obsahom trieslovín, ako je Rulandské modré, môže pôsobiť hladko, naopak Frankovka modrá ich má viac a pôsobí mierne drsnejšie.
Kyslosť je štipľavý pocit vo víne. Všetky vína majú vďaka organickým kyselinám určitú kyslosť, ale rôzne vína majú rôzne úrovne kyslosti. Kyslosť závisí od odrody hrozna a podnebia. Vína vyrobené v teplejšom podnebí majú nižšiu kyslosť, zatiaľ čo vína s chladným podnebím majú vyššiu.
Áno, aj víno má svoje telo. Zvyškový cukor, kyseliny, taníny a alkohol vo vzájomnej symbióze nám určujú aké telo má víno, tzn. aká je plnosť vína. Červené vína majú zvyčajne bohatšie telo ako biele vína. Telo závisí od štýlu vína, takže ľahko piteľné mladé vína majú nižšie telo a ťažšie vína vhodné na archiváciu majú zvyčajne telo bohatšie.
